V rámci EUDR sú známe krajiny s nízkym a vysokým rizikom. Čo to v realite znamená?

Európska komisia 22. mája prijala vykonávací akt o systéme porovnávania krajín podľa nariadenia EÚ o odlesňovaní (EUDR). Uvedené hodnotenie je záväzné pre účely spracovania systémov náležitej starostlivosti a uvádzanie drevnej hmoty a výrobkov na báze drevnej hmoty na trh EÚ.

Zoznam krajín, ktoré sa považujú za krajiny s nízkym alebo vysokým rizikom podľa posúdenia na základe článku 29 nariadenia (EÚ) 2023/1115.

Krajiny s nízkym rizikom

Afghanistan, Albania, Algeria, Andorra, Antigua and Barbuda, Armenia, Australia, Austria,
Azerbaijan, Bahamas, Bahrain, Bangladesh, Barbados, Belgium, Bhutan, Bosnia and
Herzegovina, Brunei Darussalam, Bulgaria, Burundi, Cabo Verde, Canada, Central African
Republic, Chile, China, Comoros, Congo, Costa Rica, Croatia, Cuba, Cyprus, Czechia,
Denmark, Djibouti, Dominica, Dominican Republic, Egypt, Estonia, Eswatini, Fiji, Finland,
France, Gabon, Georgia, Germany, Ghana, Greece, Grenada, Guyana, Hungary, Iceland,
India, Iran (Islamic Republic of), Iraq, Ireland, Italy, Jamaica, Japan, Jordan, Kazakhstan,
Kenya, Kiribati, Kuwait, Kyrgyzstan, Lao People’s Democratic Republic, Latvia, Lebanon,
Lesotho, Libya, Liechtenstein, Lithuania, Luxembourg, Madagascar, Maldives, Mali, Malta,
Marshall Islands, Mauritius, Micronesia (Federated States of), Monaco, Mongolia,
Montenegro, Morocco, Nauru, Nepal, Netherlands (Kingdom of the), New Zealand, North
Macedonia, Norway, Oman, Palau, Palestine, Papua New Guinea, Philippines, Poland,
Portugal, Qatar, Republic of Korea, Republic of Moldova, Romania, Rwanda, Saint Kitts and
Nevis, Saint Lucia, Saint Vincent and the Grenadines, Samoa, San Marino, Sao Tome and
Principe, Saudi Arabia, Serbia, Seychelles, Singapore, Slovakia, Slovenia, Solomon Island,
South Africa, South Sudan, Spain, Sri Lanka, Suriname, Sweden, Switzerland, Syrian Arab
Republic, Tajikistan, Thailand, Timor-Leste, Togo, Tonga, Trinidad and Tobago, Tunisia,
Türkiye, Turkmenistan, Tuvalu, Ukraine, United Arab Emirates, United Kingdom of Great
Britain and Northern Ireland, United States of America, Uruguay, Uzbekistan, Vanuatu,
Vietnam, Yemen.

Krajiny s vysokým rizikom:

Belarus, Democratic People’s Republic of Korea, Myanmar, Russian Federation.

Aké sú teda požiadavky v rámci EUDR na uvádzanie produktov na trh pochádzajúcich z nízko-rizikových krajín?

Všeobecne sa chápe, že spoločnosti môžu využívať zjednodušenú náležitú starostlivosť podľa EUDR, ale čo to presne znamená?

Ako už názov napovedá, „zjednodušená náležitá starostlivosť“ neznamená jej úplnú absenciu.

Pozrime sa podrobnejšie na to, čo nariadenie vyžaduje.

1. Prevádzkovatelia musia stále overovať, či výrobok spĺňa všetky príslušné miestne zákony v krajine výroby. Požiadavka zákonnosti sa uplatňuje bez ohľadu na klasifikáciu rizika.

2. Článok 3 oficiálneho textu EUDR neoslobodzuje spoločnosti pochádzajúce z krajín s nízkym rizikom od predloženia vyhlásenia o náležitej starostlivosti.

3. Článok 13 výslovne nariaďuje, aby spoločnosti vykonávali zber údajov vrátane údajov o geolokácii (článok 9).

4. V tom istom článku sa tiež uvádza, že takéto spoločnosti nie sú povinné vykonávať úplné posúdenie rizika ani uplatňovať opatrenia na zmiernenie rizika. Musia však vykonať paralelné posúdenie a poskytnúť dokumentáciu preukazujúcu zanedbateľné riziko týkajúce sa:

• Zložitosti dodávateľského reťazca, 
• Možnosti miešania s materiálmi zo štandardne alebo vysoko rizikových krajín, 
• Pravdepodobnosti obchádzania nariadenia.

5. Ak toto zjednodušené posúdenie odhalí nezanedbateľné riziko, spoločnosti sú potom povinné vykonať úplný proces náležitej starostlivosti.

Zjednodušená náležitá starostlivosť zahŕňa nasledujúce povinnosti:

• Predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti s uvedením dôkazov zhromaždených počas zberu údajov vrátane údajov o geolokácii.
• Vykonať zjednodušené posúdenie rizika a predložiť súvisiacu dokumentáciu.
• Vykonať úplné posúdenie rizika (ako je uvedené v článkoch 10 a 11), ak sa zistia konkrétne obavy.

 Aký je postup v krajinách pôvodu s vysokým rizikom?

Vysokorizikové krajiny boli vybrané na základe sankcií OSN a EÚ, a nie na základe jasných prepojení so skutočnými rizikami odlesňovania a degradácie lesov.

V zásade je získavanie zdrojov z vysokorizikových krajín stále povolené, pokiaľ sa neuplatňujú iné medzinárodné zákazy, ako v prípade Ruska.

V takýchto prípadoch, pokiaľ Európska komisia nevydá ďalšie aktualizácie, musia spoločnosti dodržiavať štandardný proces náležitej starostlivosti.

Jediný rozdiel spočíva v presadzovaní a kontrolách:

• V krajinách s nízkym rizikom musia orgány skontrolovať aspoň 1 % prevádzkovateľov a príslušný objem produktov.
• V krajinách so štandardným rizikom sa to zvyšuje na 3 %.
• V krajinách s vysokým rizikom musia príslušné orgány kontrolovať aspoň 9 %.